Detektor lži a jeho použitie na Slovensku

Zdroj: Canva

Detektor lži alebo odborne nazývaný polygraf, je zariadenie určené na zaznamenávanie fyziologických reakcií testovanej osoby s cieľom odhaliť pravdivosť alebo nepravdivosť jej výpovedí. Môžeme teda povedať, že vyšetrenie polygrafom je spoľahlivou metódou na posúdenia spoľahlivosti testovanej osoby. Je zatiaľ najpresnejším všeobecne uznávaným spôsobom na overenie informácií, ktorých verifikácia iným spôsobom je ťažko dosiahnuteľná alebo dokonca nemožná.

Vyšetrenie sa vykonáva na polygrafe, ktorý je vedeckým prístrojom sledujúcim parametre ako krvný tlak a jeho zmeny, pulz, frekvenciu dýchania, zmeny v hlase, vodivosť pokožky či prejavy očných zreničiek. Polygraf predpokladá, že nepravdivé odpovede spôsobujú u vyšetrovanej osoby merateľné fyziologické zmeny, ktoré následne odhaľujú pravdivosť tvrdení vyšetrovanej osoby.

Zatiaľ čo vyšetrovaná osoba odpovedá na kladené otázky buď áno alebo nie, prístroj počas vyšetrenia zaznamenáva dôležité údaje, z ktorých je následne možné vyčítať, či táto osoba hovorí pravdu alebo klame.

Legislatívny rámec

Právna úprava v tejto oblasti je pomerne neurčitá a neexistuje osobitný zákon, ktorý by komplexne riešil otázky použitia detektoru lži.

Hlavné právne normy, ktoré sa môžu dotýkať použitia polygrafu, sú:

• Ústava Slovenskej republiky – v rámci nej je garantovaná ochrana základných práv a slobôd, vrátane ochrany pred nátlakom a povinnosťou svedčiť proti sebe samému;

• Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.) – neobsahuje konkrétne ustanovenie, ktoré by výslovne povoľovalo alebo zakazovalo použitie polygrafu ako dôkazného prostriedku;

• Zákon o ochrane osobných údajov (zákon č. 18/2018 Z. z.) – v zmysle tohto zákona si testovanie na polygrafe vyžaduje dobrovoľný súhlas testovanej osoby a podlieha ochrane osobných údajov;

Je možné použiť výsledky zistené na detektore lži ako dôkaz na súde?

Použitie polygrafu na Slovensku nie je síce výslovne zakázané, avšak jeho výsledky nie sú oficiálne uznávané ako dôkaz na súde. Na Slovensku výsledky vyšetrenia na detektore lži nie sú v trestnom ani civilnom konaní považované za zákonný dôkaz. Dôvodom je ich nedostatočná spoľahlivosť a riziko ovplyvnenia výsledkov rôznymi faktormi, ako je stres alebo individuálna psychická reakcia testovanej osoby. Slovenské trestné súdnictvo sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku), čo znamená, že sudca rozhoduje na základe všetkých dôkazov v súlade so svojím vnútorným presvedčením. Výsledky polygrafu by preto mohli byť len doplnkovým indikatívnym podkladom, ale nie samostatným dôkazom. Polygraf sa niekedy používa v prípravnom konaní na usmernenie vyšetrovania (napr. pri preverovaní podozrivých). Môže byť tiež použitý na podporu výpovede v rámci súdneho konania, ale nie ako priamy dôkaz. Vyšetrenie polygrafom v spojení s klinickým psychologickým vyšetrením však môže byť významnou súčasťou znaleckého posudku pri posudzovaní vierohodnosti vyšetrovanej osoby, čo má nepochybne nezanedbateľnú výpovednú hodnotu, ale súd ich nemusí brať do úvahy. Vo všeobecnosti však túto otázku môžeme uzavrieť tak, že v praxi slovenské súdy zvyčajne neprihliadajú na výsledky detektoru lži ako na adekvátny dôkaz. V súvislosti s osobou obvineného (nie svedka) bol Najvyšší súd Slovenskej republiky dokonca tak konkrétny, že rozhodol vo svojom uznesení sp. zn. 6 Tz 13/02 z 30.07.2002 nasledovne: „Vý­sled­ky vy­šet­re­nia ob­vi­ne­né­ho na po­lyg­ra­fe, tzv. de­tek­to­re lži, ne­mož­no v tres­tnom ko­na­ní pou­žiť ako dô­kaz, pre­to­že pod­sta­tou ta­ké­ho­to vy­šet­re­nia je vý­sluch ob­vi­ne­né­ho ku sku­toč­nos­tiam, kto­ré sa tý­ka­jú tres­tné­ho či­nu. V tres­tnom ko­na­ní však mož­no pou­žiť len tie poz­nat­ky, kto­ré ob­vi­ne­ný pos­ky­tol v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 91 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku, čo v prí­pa­de je­ho vy­šet­re­nia (vý­slu­chu) na de­tek­to­re lži nie je spl­ne­né.“

Etický rámec

Použitie polygrafu je celosvetovo kontroverznou témou, pretože jeho spoľahlivosť a právna akceptácia sa líšia v závislosti od legislatívy jednotlivých krajín. Európska justícia nemá stanovený žiadny stritkný právny postoj vo vzťahu k výsledkon získaným z polygrafického vyšetrenia. V Slovenskej republike je využitie polygrafu možné, avšak jeho právna úprava je pomerne obmedzená. Do budúcnosti však možno očakávať, že otázka využitia polygrafu bude predmetom ďalšej diskusie, pričom dôraz sa bude klásť na etické aspekty a vedeckú presnosť testovania.

Vcelku však možno povedať, že používanie polygrafu prináša viacero etických a právnych problémov, medzi ktoré patria:

• Dobrovoľnosť – každý testovaný musí s vyšetrením výslovne súhlasiť. Ak by bol ktokoľvek nútený podstúpiť detektor lži pod hrozbou sankcií, išlo by o porušenie jeho práv. Osoba vykonávajúca polygrafické vyšetrenie nikdy nesmie vykonávať vyšetrenie bez dobrovoľného písomného súhlasu vyšetrovanej osoby.

• Spoľahlivosť výsledkov – výsledky polygrafického vyšetrenia nie sú stopercentne spoľahlivé, pretože fyziologické reakcie jednotlivcov môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, ako napríklad stresom, úzkosťou alebo zdravotným stavom testovaného.

• Nezákonné získavanie informácií – výsledky a zistené skutočnosti nesmú byť v žiadnom prípade zneužité na neoprávnené obmedzenie práv testovanej osoby.

Využitie polygrafu

Existuje veľa dôvodov prečo sa vyšetrenie na polygrafe vykonáva. Medzi hlavné dôvody určite patrí objasňovanie významných skutočností, odhaľovanie podvodov, krádeže majetku, únik citlivých informácii, informácie o trestných činoch, kontakty s kriminálnym prostredím, existencia zlých úmyslov, zatajovanie informácii, partnerská nevera atď. Dôvody sa líšia v závislosti od toho, kto je objednávateľom polygrafického vyšetrenia.

Objednávateľmi polygrafického vyšetrenia bývajú rôzne subjekty, a to či už štátne organizácie, komerčné organizácie či firmy, orgány činné v trestnom konaní, ozbrojené zložky, súkromné bezpečnostné služby, banky, finančné inštitúcie, poisťovne, ale napríklad aj súkromné osoby.

Polygraf sa využíva v rôznych oblastiach, predovšetkým však v nasledovných:

1. Kriminalistika a trestné právo

V trestnom konaní, ako bolo spomenuté i vyššie, je použitie polygrafu obmedzené. Výsledky testovania polygrafom nie sú uznávané ako priamy dôkaz na súde, pretože metóda nemá dostatočnú vedeckú spoľahlivosť na to, aby bola považovaná za nespochybniteľnú. Polygraf sa však môže využívať ako pomocný nástroj pri vyšetrovaní trestných činov. Orgány činné v trestnom konaní ho môžu použiť na zúženie okruhu podozrivých osôb alebo na získanie doplnkových informácií.

2. Bezpečnostné zložky a štátne inštitúcie

Polygraf sa v niektorých prípadoch využíva pri výbere zamestnancov pre špecifické štátne inštitúcie, najmä v bezpečnostných zložkách, ako sú Polícia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba či Národný bezpečnostný úrad. V takomto prípade sa použitie polygrafu môže vykonávať pri preverovaní dôveryhodnosti kandidátov na citlivé pracovné pozície, najmä ak ide o prácu s utajovanými skutočnosťami.

3. Súkromný sektor

V komerčnej sfére je využitie polygrafu obmedzené predovšetkým etickými a legislatívnymi faktormi. Zamestnávatelia nemôžu svojvoľne nútiť zamestnancov podstúpiť test na detektore lži. Výnimkou môžu byť prípady, keď zamestnanec dobrovoľne súhlasí s testovaním, napríklad pri vyšetrovaní podvodov alebo krádeží vo firmách.V niektorých prípadoch môže byť polygraf využitý aj v súkromných detektívnych službách, a to dokonca aj pri riešení partnerských sporov alebo firemných podvodov, opäť však len so súhlasom vyšetrovanej osoby, pričom však opäť treba mať na zreteli, že jeho výsledky nemajú právnu váhu.

Ako prebieha vyšetrenie na detektore lži?

Zadanie požiadavky, stanovenie otázok a zvolenie metodiky testovania

Prvým krokom je zadanie objednávky resp. požiadavky na polygrafické vyšetrenie osobe, ktorá vykonáva polygrafické vyšetrenie – polygrafickému expertovi alebo polygrafickému examinátorovi (pre zjednodušenie ho budeme nazývať polygrafistom). Ide o  odborníka, ktorý je špeciálne vyškolený na obsluhu polygrafu, na následnú interpretáciu jeho výsledkov a vedenie vyšetrení podľa stanovených metodík.

Objednávateľ vyšetrenia oboznámi polygrafistu vykonávajúceho vyšetrenie s témou, ktorá je jeho predmetom a zadá sa hlavná a konkrétna otázka, ktorá vystihuje podstatu a účel požiadavky na polygrafické vyšetrenie najviac, napríklad: „Mal vyšetrovaný pomer s inou (konkrétnou) osobou?“; „Bola vyšetrovaná osoba v minulosti užívateľom drog?“; „Odcudzila vyšetrovaná osoba konkrétnu hotovosť od inej osoby?“ a podobné. Otázka závisí od požiadaviek objednávateľa a líši sa od toho, čo sa chce objednávateľ dozvedieť. O výslednom počte otázok sa rozhoduje po kompletnom preskúmaní a oboznámení sa s prípadom a vyšetrujúci otázky upravuje tak, aby mohli byť použité pri samotnom vyšetrení. Pri vyšetrení sú otázky formulované tak, aby bolo jasné, či sa konkrétny skutok stal, alebo nestal, či vyšetrovaná osoba hovorí alebo nehovorí pravdu.

Na základe požiadavky objednávateľa vyšetrenia polygrafista vyberie následne najvhodnejšiu metodiku testovania.

Pohovor medzi objednávateľom, polygrafistom a vyšetrovaným, testovacia fáza

Samotný test prebieha vo viacerých krokoch, pričom trvanie je obvykle ohraničené 2-3 hodinami. Pri testovaní detektorom lži môže byť prítomná len vyšetrovaná osoba a polygrafista, prítomnosť iných osôb by takmer určite znamenala skreslenie výsledkov.

V testovacej fáze vyšetrenia sa polygrafista dozvedá určité informácie, pri ktorých zisťuje a stanovuje čo je pravda a čo lož.

Test nastavenia a samotný test

Keď je spoľahlivo ustálené nastavenie prístroja, toto nastavenie sa testuje na otázkach, ktoré sú formulované tak, aby odpoveď na ne bola úmyselná lož. Následne sa pristupuje k samotnému testu či inak povedané aj vyštreniu, kedy sa pokladajú otázky relevantné k stanovenému cieľu. Vyšetrovaná osoba musí už v tomto čase poznať postup a pripravované otázky, na ktoré sa polygrafista počas testovania bude pýtať. Pýta sa len na dohodnuté otázky a nekladie žiadne iné otázky mimo dohody o ktorých by ani jedna zo strán nevedela.

Polygrafista pripevní vyšetrovanej osobe na prsty ľavej ruky prídavné zariadenia, ktoré snímajú zmeny potivosti kože, na rameno pripevní manžety a na prstenník pravej ruky prístroj určený na meranie saturácie tepennej krvi kyslíkom (pletyzmograf), ktoré monitorujú zmeny v objeme krvi v krvnom riečišti, ktoré súvisia so zmenami činnosti srdca a ciev, pričom zmeny v objeme hrudníka sa snímajú dvomi prídavnými zariadeniami, ktoré sa pripevnia na spodnú a hornú časť hrudného koša. V neposlednom rade sa na sedaciu časť špeciálne na tento účel vyrobeného kresla umiestnia prídavné zariadenia, ktoré monitorujú nežiadúce pohyby vyšetrovanej osoby.

Ukončenie vyšetrenia a rozhovor po ňom 

V závere vyšetrenia sa vyšetrovanej osobe oznámia priebežné výsledky testu a spolu s polygrafistom prebieha rozhovor o odpovediach a konečnom výsledku testovania.

Je možné zmanipulovať priebeh a výsledok polygrafu?

Samotný priebeh vyšetrenia a z toho plynúc i výsledky môžu byť ovplyvnené a ich relevantnosť „skreslená“ viacerými faktormi, ako sú choroba, duševný stav, stres, alkohol, drogy či iné. Celkový výsledok testu, napriek tomu, ako nám to predostrujú filmy či internet o tom, že profesionálne vytrénovaná osoba môže „klamať na detektore lži“, však nie je možné zmanipulovať. Úspešnosť vyšetrenia na detektore lži sa pohybuje medzi 95% až 98%.

Aká je budúcnosť polygrafu na Slovensku?

Vzhľadom na technologický pokrok a vývoj v oblasti neurovedy sa očakáva, že metódy zisťovania pravdivosti výpovedí sa budú v budúcnosti zdokonaľovať. Objavujú sa nové technológie, ako napríklad analýza mozgových vĺn či umelá inteligencia, ktoré by mohli postupne nahradiť tradičné polygrafické testovanie. Čo sa týka etického presahu polygrafu, na Slovensku sa dá predpokladať, že diskusia o jeho využití bude pokračovať, najmä v súvislosti s otázkami jeho spoľahlivosti, právnej akceptácie a etických aspektov. Je však tiež možné, že v budúcnosti dôjde k legislatívnemu sprísneniu pravidiel jeho používania alebo naopak k jeho väčšej akceptácii v určitých oblastiach, napríklad v štátnej správe či súkromnej sfére.

Autorka textu: JUDr. Kristína Kosmályová